Chameleón a hľadanie rovnováhy pri realizovaní seba

Dnes dávam zvieratko na objednávku.

Ak môžem, začnem mojím obľúbeným Aristotelom a jeho konceptom „energie“ (ἐνέργεια) a tým, ako súvisí s pohybom a zachovaním a následne rovnováhou v živote. 

Ari (ako ho ja volám) veril, že všetko v prírodnom svete (a podľa mňa všade, vrátane nás a našich životov) je buď v stave potenciálu (DYNAMIS), ktorú vnímal ako schopnosť niečim stať sa, byť. Ide to pasívny stav. Alebo je v stave aktuálnosti (ENÉRGEIA), ktorú vnímal ako aktivitu, realizáciu či naplnenie potenciálu a ide o aktívny stav. Ako vám toto hovorím, myslite pri tom na chameleóna. Tušíte kam mierim? Možno ani nemusím pokračovať, aby ste pochopili, aký je kľúčový koncept a poučenie tohto malého stvorenia... ale idem ďalej, späť k mojej milovanej filozofii.

Aristoteles sa snažil vysvetliť, ako sa veci pohybujú a menia a ako prechádzajú z potenciálneho stavu do stavu skutočnosti a naplnenia. Veril, že je to energia alebo sila, ktorá uvádza veci do pohybu a spôsobuje zmeny. V mytológii je to udalosť (na začiatku príbehu), ktorá prinúti hrdinu vydať sa na cestu. Niečo, čo vás posunie či dotlačí k zmene. Často je to bod, keď už nemôžete inak. No na to, aby ste zmenili alebo dokonca realizovali svoj potenciál, potrebujete vonkajšiu silu (banálne, ak niečo stojí, kým do toho nestrčím a nerozhýbem to nejako, samo sa to nepohne). Ak by ste žili na opustenom ostrove, alebo boli posledným človekom na Zemi, už nemáte dôvod sa o niečo snažiť (lebo kvôli komu/ čomu?). Aj ľudia, ktorí pred sebou už nič nevidia, volia stagnovanie.

Lúčim sa s Arim a idem k nám. Vieme teda, že máme dva možné stavy veci. Ja ich nazývam byť v pohode a v pohybe. Pohoda je keď máte energiu v potenciálnom stave. Je uzemnená. Vlastne je to stav, keď brzdím, stojím, čakám, váham a všetko smeruje dnu. Pasívny stav. Ako sa správa pasívna energia? Pohlcuje, zastavuje, brzdí, blokuje a snaží sa veci uviesť do stavu pokoja. Toto urobí človek, ktorý má priveľa tejto energie. Napríklad nebude chcieť niekam ísť, nebude chcieť veci meniť, nebude chcieť riskovať. Hľadá minulosť, tradície, pokoj lebo odrážajú jeho energiu. Aj títo ľudia sú dôležití, pretože to oni budujú základy (Pre ujasnenie, Ari to tak nevidí. Pre neho je len energeia ἐνέργεια skutočná realizácie a naplnenie podstaty. To aby mi niekto nenadával v komentoch. Viem). No v realite sa nič nedá uviesť do pohybu, ak to nemá pevný bod, od ktorého sa odrazí. Aj divoké more, potrebuje pevný breh a aj to najrýchelšie auto sa nikam nedostane bez slušnej cesty.

Druhá energia je energia aktivity a zmeny. Je to kontrast prvej energie, nakoľko táto smeruje von, do budúcna. Neobsedí, chce tvoriť, hýbať sa, experimentovať a niečo robiť. Chce objavovať, zaujíma ju budúcnosť, pokrok a nové možnosti. Ženie sa vpred. 

Kto z nich má "pravdu"? 

Odpoviem na otázku otázkou. Viete, čo je harmónia? Je to stav rovnováhy. Aristoteles napríklad veril, že všetko vo vesmíre má svoje správne miesto a funkciu, a keď sú veci v harmónii, sú v súlade so svojimi prirodzenými sklonmi a plnia svoj účel. 

Ostanem ešte pri otázkach. Kde podľa vás stojí malý chameleón? 

Podľa mňa v sebe dokonalo spája obe. Zatiaľ čo on nehybne stojí pevne nohami na zemi (je rozvážne upevnený), realizuje sám seba (mení svoju farbu). Už len jeho meno nám dáva veľkú indíciu toho, koho to máme pred sebou a odráža jeho podstatu. 

Slovo „chameleon“ má pôvod predovšetkým gréčtine, a to spojenie dvoch slov: „khamaí“ (χαμαί), čo znamená „pri zemi,“ a „leōn“ (λέων), čo znamená „lev“. Dve energie v jednom! Slovo „chamaíleōn“ (χαμαιλέων) sa dá teda preložiť ako  lev, čo sa drží pri zemi.  Ako tento čo som "nakreslila".

Chameleón v mytológii a jeho symbolický význam.

Samozrejme, v svetových mytológických príbehoch chameleón nie je až tak prominentým stvorením, ako sú iné. Bude to aj tým, že západný svet nie je jeho prirodzeným habitatom. Ale existujú tradičné príbehy aj o chameleónoch, a to najmä v africkej mytológii a folklóre. Poviem vám dva. 

1. Meniť farbu - Zmena je život

Tento príbeh pravdepodobne pochádza zo západnej Afriky (od národa Yoruba v Nigérii) a rozpráva príbeh o tom, ako chameleón získal svoju schopnosť meniť farby. Podľa mýtu bol chameleón kedysi obyčajným tvorom bez špeciálnych schopností. Ari by povedal, že bol v stave potenciálu Dynamis. Jedného dňa krásna víla uvidela chameleóna a zľutovala sa nad jeho obyčajným vzhľadom. Darovala mu schopnosť meniť farby, aby nebol obyčajný, čo je Ergeia, schopnosť realizovať sa. Chameleón, vďačný za tento dar, využil svoju novoobjavenú schopnosť na to, aby prežiť v neustále sa meniacom svete. 

V niektorých variáciách tohto mýtu mu víla dokonca dáva schopnosť vidieť do budúcnosti a predpovedať udalosti. Vďaka čomu má nie len schopnosť prispôsobiť sa prítomosti ale, ale aj byť prezieravý. Faktom je, že prežije ten, kto sa dokáže prispôsobiť a adaptovať na zmenu a nemožete ostať len nehybne stáť. Aj samotný život je v neustálom pohybe. Je to energia zmeny, a jej opakom je energia smrti, ktorá je maximálnym prejavom nemennosti. Zmena nie je niečo neprirodzené, je to príležitosť.

Život je cesta plná zvratov. Svet okolo sa neustále meni, vyvíja a mení odtiene s každým ďalším okamihom. A ak sa niekto chce tvrdohlavo držať minulosti, riskuje, že zostane pozadu, len ako divák vlastného príbehu života a až príde budúcnosť, nedokáže v nej prežiť. Práve tvor schopný premeny, má aj schopnosť zasiahnuť do vlastnej budúcnosti.  Malý chameleón je v tomto príbehu symbolom tvorenia seba a života, lebo sa nebojí rásť a malovať si svoju budúcnosť farbami ktoré mu sadnú. Taliančina má dokonalé slovo - DIVENIRE . Je to ekvivaneť nášho stať sa, ale doslova to znamená niekam dôjst, dorásť. Stať sa presne tým, kým máte byť. Sebarealizácia.

2. Rozvaha - Zbrklosť zabíja

Aj druhý príbeh je z africkej mytológii a ukazuje opačnú stránku tohto tvora. Tento príbeh si rozprávajú  obyvateľia Zulu v Južnej Afrike. Podľa zuluskej mytológie najvyššia bytosť Unkulunkulu poslala chameleóna, aby ľudstvu odovzdal správu o nesmrteľnosti. Posolstvo bolo, že ľudia nezomrú, ale budú žiť večne. Chameleón sa však pohyboval len pomaly a dával si načas. Unkulunkulu si všimol, že jeho posol meškal a tak poslal ďalšieho posla, jaštericu s protichodnou správou: že ľudia  zomrú. Jašterica, sa nezdržovala a bola oveľa rýchlejšia ako chameleón. Dostala sa k ľudstvu ako prvá a odovzdala jeho posolstvo. Keď prišiel chameleón so svojím posolstvom o nesmrteľnosti, bolo už neskoro. Ľudia prijali prvú správu za svoju a koncept smrti už bol medzi ľuďmi zakorenený. 

Tento príbeh poukazuje na druhú, doplnkovú energiu chameleóna. Rozvážnosť. Dvakrát meraj a raz rež. Zmena, áno. Najprv si však v kľude zváž svoje možnosti a až potom sa niekam rozbehni. Zmena nemôže byť pohánaná impulzivitou. Násedky rozhodnutí sú totiť trvalé. V tomto príbehu unáhlenosť doslova prináša smrť a pokojný chameleón prináša nesmrteľnosť. 

Chameleón ako stelesnenie μεσότης (mesotēs)

V strede medzi prebytkom a nedostatkom je stav ktorý Ari nazval mesotés, alebo koncept hľadania zlatej strednej cesty či rovnováhy medzi dvoma extrémami. Ide o vyhýbanie sa priveľa a a primálo v činoch a emóciách. Ari venuje vela priestoru napríkld v Etike Nikomakeovej konceptu umiernenosti ako symbolu rovnováhy. Napríklad odvaha je cnosť, ktorá leží v strede medzi zbabelosťou (čo je málo odvahy) a ľahkomyseľnosti (čo je zas prehnaná odvaha). Ideál je nájsť v živote správnu rovnováhu medzi týmito extrémami. Ako chameleón, ktorý nás učí byť malým levom, ktorý sa drží pevne nohami na zemi a pripomína, že kľúčom ku šťastiu je nájsť rovnováhu vo všetkých aspektoch života.