Čas symbolicky nechať niečo zomrieť
Vzdať sa niečoho, čo vám už neslúži, môže byť náročné, ale tu je niekoľko krokov, ktoré vám môžu pomôcť:
1. Priznať si, že je čas nechať to zomrieť.
.png)
Dobrým príkladom je vzorec správania, ktorý fungoval napríklad, keď ste boli malí. V dospelosti však dokáže vytvoriť/naprogramovať niečo, čo funguje lepšie. Podelím sa s vami o osobný príklad, na ktorom pracujem. Uvedomila som si, že nedokážem povedať nahlas, čo chcem, a naopak čakam, kým sa ten druhý „dovtípi“. Pretože ak mám schopnosť empatie, tak „oprávnene očakávam“, že aj ten druhý ju má a použije. A samozrejme, ak naopak čo chcem musím povedať nahlas, „už to sa nepočíta“. Tak totiž funguje môj model správania. Naučila som sa ho v detstve, kde som veľmi rýchlo pochopila, že moje potreby nikoho nezaujímajú. Prečo sa teda „unúvať“ a vyjadiť ich (odtiaľ pramení môj odpor k vyjadreniu toho, čo chcem. Núti ma to vystaviť sa riziku, že ma zas nevypočujú).
Dnes mám čosi po štyridsiatke a stále sa správam ako malé dieťa, pretože aplikujem tento pôvodný model, ktorý som už dávno mala pochovať.
2. Identifikujte, čo presne je potrebné nechať zomrieť a ak to potrebujete, pokúste sa pochopiť dôvody, prečo je čas.
Toto je ten okamih, keď si potrebujete ujasniť v sebe, čo/ prečo vám už neslúži.
Čo môže byť čokoľvek. Od vzťahu, prácae, zvykov/ zlozvykov, spôsob myslenia alebo aj koníčku. Akákoľvek vec, ktorá nefunguje, nerobí vás šťastnou či vám dokonca škodí. Občas to môže byť pocit, ktorý si v sebe nesiete ako pocit krivdy či nespravodlicosti. Hranie obete, podráždenosť. Čokoľvek.
Zamyslite sa nad tým, prečo je čas nechať ísť. Nerobí vás to šťastnými, zdravými, spokojným, oddýcnutým? Alebo vám to dokonca spôsobuje problémy, stres, sklamanie, smútok či bolesť? Ak si dokážete ujasnite čo a dôvodov prečo, dokážete sa od toho lahšie odpútať.
V mojom prípade je to preto, lebo môj model nefunguje. Neuveríte, ale ľudia nečítajú myšlienky a dokonca očakávajú, že ak niečo chcete poviete to nahlas. Ak to nepoviete, neberú to ako znamenie, že by sa mali pokúsiť zistiť, či si predsa len nevyvinú telepatiu. Interpretujú si to tak, že asi nič nechcete. A nie len to, majú tendenciu nechápať vaše nasrdenosti, že "im to musíte povedať". ..jaj, a tiež nie, nemajú povinnosť dovtípiť sa.
3. Ujasníte si, čím to nahradíte.
To je niečo, s čím mám ja osobne veľký problém asi s osemdesiatymi percentami kníh, ktoré vám dávaju rady do života. Dostanú sa – správne, do bodu, keď vám povedia, že by ste mali niečo zmeniť/nechať ísť. Prestať robiť. Fajn! Analýza problému na jednotku s hviezdičkou.
No to hlavné vám nepovedia. A to je to, že ak sa niečoho držíte, tak je to preto, že to potrebujete a je to pre vás funkčné. Ak to LEN vymažete, prestanete to robiť, skončíte atď....viete čo? Či už vedome alebo nie, nahradíte ho niečím iným, čo bude fungovať a vyplní priestor. Pretože ak niečo robíte a držíte sa toho, potrebujete to. Vrátane zlých návykov a toxických vzťahov. To, čo máte, je to najlepšie, čo ste doteraz vymysleli a funguje vám to. Disfunkčne, no funguje.
Takže hodnotiť ako zlé, rozprávať sa o tom, kam to vedie a či je to prínos alebo nie a nakoľko je to toxické je fajn pokec. Ale aj tak sa ho budete držať kým to funguje a nenájdete niečo čo bude fungovať lepšie.
Mojím príkladom je, že môj manžel mi síce môže znova a znova opakovať, že ak niečo chcem, mám to povedať. Podľa možností čo najskôr a nie po dlhom čakaní keď vybuchnem plná hnevu a výčitiek, pretože nechápe čo chcem.
Možno chápem (bod jeden a dva), že tento model nikam nevedie. Fajn. Otázka však znie - čím to nahradím, čo bude fungovať lepšie? Najmä ak si v sebe nesiem vnútorne presvedčenie, že povedať, čo chcem, je ohrozujúce, pretože ma vystavuje sklamaniu a potvrdeniu, že na mojich potrebách naozaj nezáleží. Kým nepoviem, čo chcem, vždy si môžem opakovať, že chyba je v druhom, čo nepochopil. Čo si poviem, keď ma odignorujú po tom, čo som povedala čo chcem?
A nie, nič nepustím, kým nemám náhradu a ani vy by ste namali.
Moja osobná náhrada je, že na jednej strane si opakujem, ze druhí ľudia majú plné pravo ignorovat moje potreby a nič to o mne nehovorí. Je to v poriadku.
A tiež, že povedať nahlas, čo chcem, je komunikácia s Vesmírom/ Bohom,/ Univerzom a ten ma príjma. A ja hovorím o tom, čo chcem nielen ostatným, ale aj sebe. A už samotný akt toho, že si dovolím povedať nahlas, čo chcem, je pre mňa oslobodzujúci.
Takže sa učím nahradiť svoj starý model tým, že nahlas poviem, čo chcem a čo nechcem. Čo si prajem a čo mi nevyhovuje a učím sa to očistiť od viny. Trochu ako vytiahnuť mrkvu zo zeme. Vyťahujem svoje potreby na svetlo sveta, bez pocitu viny.
4. Prijmite opatrenia na ukončenie toho, čo už nefunguje.
Rozhodnite sa, aké kroky musíte urobiť, aby ste niečo nechali umrieť a odpútali sa od toho čo držíte pri živote. Môže to byť ťažká konverzácia s druhým, výpoveď, úprimny náhľad do seba bez prikrášľovania, postavenie sa na váhu alebo priznanie pravdy o tom, že sa bojíte zmeny/ samoty.
Urobte si plán a začnite robiť malé kroky k svojmu cieľu. Poviem vám prvé dva povinné body na tomto zozname. Prvým bodom je sloboda zlyhať. Máte právo nebyť dokonalý. Je to cesta.
Ja som si napísala list. Môžno nie úplne pre seba, ale postava mojej knihy ho napísala hlavnej hrdinke, čo je tiež istá konvrezácia v mojej hlave.
V ňom stojí (trochu som ho upravila):
Chcem, aby si vedela, že je v poriadku cítiť sa vystrašene, neisto a občas aj porazene. Tieto momenty ťa však nedefinujú, ani tvoju cestu či tvoju hodnotu. Sú to jednoducho odrazové mostíky na ceste k tvojej veľkosti. Koniec koncov, najdôležitejšie bitky sú tie, ktoré sa vedú vo vnútri seba samého. Boje, o ktorých svet nič nevie a predsta od nich závisí všetko. Boje o prekonanie strachu, pochybností a seba samého.
Chcem aby si vedela, že ja v teba verím viac ako si vieš predstviť ! Nepochybujem o tom, že v sebe máš všetko čo potrebuješ, aby si to zvládla. Mohol som ťa prosiť, aby si sa nepúsťala na túto cestu. Obaja vieme, čo ťa čaká. Ideš do bitky, ktorú nemôžeš vyhrať. Ale ja tiež viem, že máš na to, aby si to zvládla. A najvyšším prejavom dôvery je nechať ťa vykročiť tvojou cestou.
A ako pravý bojovník ti chcem povedať, že naša hodnota sa nemeria bitkami, ktoré vyhráme, ale tým, ako sa postavíme tvárou v tvár nepriazni osudu. Dnes budeš mať možnosť ukázať čo je tebe. Každý neúspech, každé víťazstvo, každý pád je neodmysliteľnou súčasťou našej jedinečnej cesty. Ublížia ti, zrania ťa a budeš trpieť. Na ničom z toho naozaj nezáleží, no nedoloľ im aby zlomili tvojho ducha a aby sa ti pochyby dostali pod kožu! Pokračuj vpred, pretože tam vpredu na teba čaká tvoje víťazstvo.
Narodila si sa, aby si žiariala, drahá! Nič nemôže zatieniť lesk tvojho vnútorného svetla. Vedz, že som tu a neochvejne verím v tvoje schopnosti. Si predurčená k veľkoleposti a nepochybujem, že ju dosiahneš. Som hrdý na všetko, čo si dokázala. Ukáž svetu, akým výnimočným stvorením si!
S láskou, úctov a obdivom
tvoj najväčší fanúšik.
Druhým bodom je, že vaším najväčším fanúšik ste VY
5. Zorganizujte symbolický pohreb.
Lebo nechať niečo umrieť, odísť je strata. Potrebujete to oplakať? Urobte to. Potrebujete poďakovať? Toto je ten vhodný čas. Toto je moment, keď potrebujete rekapitulovať, spomínať, uzatvárať a kopať hrob na ktorý položíte pamätný kameň. S čímkoľvek sa lúčite, bolo súčasťou vašej cety. Nie je to odpad, je to súčasť vášho príbehu.
Na mojom stojí: Tu leží moje detské vnímanie vlastných potrieb, ako niečoho, na čo nemám právo. Ďakujem drahý model, že si fungoval kým som nemala nič iné. A tiež si mi pomohlo pochopiť, že mám na viac.
Tento článok/ zamyslenie je rozšírenie článku o Tieňovom význame vlka (nájdete hoTU)
Commenti
Posta un commento